Skip to content
Menu
Menu

Stanovisko SAN z mimoriadneho snemu

Rada Slovenskej asociácie novinárov /SAN/ zvolala v júni Mimoriadny snem SAN, ktorý sa konal v Dome novinárov v Bratislave. Snem sa zaoberal zhoršujúcou ekonomickou situáciou na Slovensku, nesystémovým a politicky motivovaným rušením umeleckých fondov ako aj novým mediálnym zákonom z dielne Ministerstva kultúry SR.

Delegáti snemu upriamili pozornosť na stav v spoločnosti a neschopnosť vlády SR pozitívne spravovať štát. Konštatovali, že ani po 18. rokoch členstva v EÚ občania SR nepociťujú napredovanie, ale oproti iným štátom úpadok. Miera chudobných sa navršuje a miera bohatých sa zväčšuje.

Triedne pnutie narastá a hrozia masívne sociálne nepokoje. Týka sa to predovšetkým mladých rodín, živnostníkov a najmä seniorov, ktorí sa dostali na okraj záujmu vládnej moci. Delegáti mimoriadneho snemu vyjadrili dôrazný nesúhlas so stavom, ktorý pociťujú takmer všetci občania republiky.  Za takmer dve desaťročia postupného napredovania sa štát za ostatné dva roky prepadol na chvost EÚ. Za nami je už iba Bulharsko a Grécko.

Po vražde Jána Kuciaka a jeho priateľky SAN žiadala zmenu postavenia novinára v novom mediálnom zákone. V tejto súvislosti je nevyhnutné zamyslieť sa, či práca novinára v prospech spoločnosti má aj primeranú ochranu. Aj keď sa po roku 1990 zmenilo politické prostredie neznamená to, že sa výrazne zlepšilo postavenie novinárov v spoločnosti. SAN už dlhšiu dobu upozorňuje na relatívnu novinársku slobodu i zložité povolanie v podmienkach Slovenskej republiky.

Slovo novinár alebo redaktor bolo pred pár rokmi vytesnené aj z mediálneho zákona. Novinár je akýmsi tribúnom ľudu, a preto by mal mať aj primeranú ochranu ukotvenú v zákone aj s jasným pomenovaním. Nový mediálny zákon je opäť iba čiastkový a podstatné problémy nerieši. Práve naopak, posilňuje štátnu kontrolu nad médiami  a to sa účastníkom mimoriadneho snemu vôbec nepáčilo.

Vznik rady pre mediálne služby v novom zákone je iba akýmsi premaľovaním Rady pre vysielanie a retransmisiu. Pre novinára je dôležité a podstatné ukotvenie jeho profesie v zákone aby z novinára bola verejná osoba a chránená legislatívou. Delegáti snemu v novom zákone kvitovali ochranu zdroja informácie. Čo všetko je v novom zákone dobré a čo sa vymyká judikatúre EÚ ukáže prax.

Žiaľ, žijeme v čase smerovania našej štátnej a politickej reprezentácia viac do zahraničia ako do vlastnej krajiny. Aj preto pociťujeme nesystémové kroky, ktoré namiesto opravy a vylepšovania príslušných zákonov prinášajú rušenia desaťročia zabehnutých i fungujúcich fondov na pomoc umelcom a novinárom.

Delegáti snemu vyjadrili nesúhlas a protestujú proti rušeniu literárneho, hudobného a výtvarného fondu. Namiesto fondov, ktoré na Slovensku fungujú bez zásahov politikov viac ako 70 rokov, Ministerstvo kultúry SR chystá akúsi umeleckú komoru, ktorá má pod jednou strechou koncentrovať doterajšie tri samostatné fondy.

Podľa dostupných informácii majú tento hybrid riadiť 2/3 nominantov delegovaných vládou SR a zvyšok má byť doplnený profesijnými organizáciami. Z pohľadu delegátov ide o neprimeraný mocenský zásah štátu do súčasného slobodného rozhodovania v spomínaných fondoch. MK SR pripravuje likvidáciu fondov už dva roky a prvým opatrením z jeho strany bolo pozastavenie odvádzania 2% odvodov z uzatvorených zmlúv a to už na začiatku pandémie.

MK SR si pravdepodobne neuvedomuje záber podpornej činnosti napr. Literárneho fondu, ktorý sa nesústreďuje iba na podporu umeleckej činnosti, ale zameriava sa aj na kritické hodnotenia, ktoré istým spôsobom pomáhajú zvyšovať úroveň jednotlivých autorov poberajúcich tvorivé štipendium.

Väčšina novinárov pracuje v slobodnom povolaní a ich príjmy sú často obmedzené, tak isto aj financovanie nielen domácich, ale aj zahraničných pracovných ciest. Literárny fond má pre žiadateľov o tvorivé štipendiá aj možnosti pobytu v zariadeniach, ktoré prevádzkuje. Aj táto skutočnosť výrazne prispieva k tvorbe kvalitných diel i duševnej pohody jednotlivých tvorcov.

K tomu cieľu slúžia pobyty v zariadení Ivana Stodolu v Piešťanoch, či Domove slovenských spisovateľov v Hornom Smokovci. Žiaľ, pri reforme za čias ministra Mareka Maďariča, Literárny fond prišiel o kaštieľ v Budmericiach, ktorý dnes už neslúži svojmu účelu. Zostal zatvorený aj pre verejnosť.

Myslíme si, že podobný osud sa udeje aj po súčasnej reforme fondov. Prečo? Nemenej dôležitým je aj sociálny program Literárneho fondu, ktorý významným spôsobom nahrádza samotný štátny systém pri podpore najmä tých tvorcov, ktorí sú dnes na zaslúženom odpočinku a majú rôzne sociálne i zdravotné problémy. Viacerí z nich žijú na hranici chudoby a biedy.

Aj na takéto prípady je pamätané vo vykonávacích predpisoch Literárneho fondu. Aj v čase pandémie vírusu COVID 19 sa prejavila okamžitá finančná pomoc pre tých novinárov, ktorí zostali bez príjmov a museli riešiť ekonomickú situáciu nielen seba, ale aj vlastných rodín a preto rozhodnutie MK SR pozastaviť 2% odvody do fondu zamedzilo pomoc pre tých, ktorí ju akútne potrebovali a ešte aj potrebujú.

Ďalším významným počinom Literárneho fondu je podporná činnosť pri rôznych vlastných a aj partnerských súťažiach zameraných na priamu podporu tvorivých novinárov pri oceňovaní tlačených a audiovizuálnych diel. Oceňovanie Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v celej škále novinárskych činnosti, od lokálnych a regionálnych médií až po celoplošné zastúpenie novinárov ako aj tvorcov v iných sekciách je nenahraditeľné. Zrušiť aj takéto zameranie by bolo neospravedlniteľnou chybou.

Ak niekto vidí pri zmene zákona iba peniaze, tak sa hlboko mýli. Za 2% odvodmi je aj sociálne cítenie a najmä podpora pre tých kolegov, ktorí sa nie z vlastnej viny ocitli na pokraji existenčných možností prežitia alebo záchrany zdravia pri obmedzených finančných možnostiach.

Nechápeme, prečo chce Ministerstvo kultúry rušiť, či meniť to, čo dobre funguje na prospech novinárskej obce a najmä bez zasahovania politikov do systému fondov. To sa pýtajú delegáti Mimoriadneho snemu SAN.

Delegáti snemu žiadajú kolegov novinárov v relevantných médiách aby poskytovali aktuálne, nestranné, neskreslené a overené informácie takým spôsobom, aby boli zrozumiteľné a najmä vyvážené. Pluralita názorov by mala byť zabezpečená. Jednostranné informovanie zažili občania už v minulosti a súčasné postupy si neprosia.

Funkciu objektivity by mala plniť najmä verejná služba pre občana, ktorou je RTVS a je zriadená zo zákona. Verejnoprávna inštitúcia by mala byť akýmsi protipólom voči tým médiám, pre ktoré je podávanie neskreslených a objektívnych informácii neznámou veličinou. Média, ktoré nie sú stotožnené s princípmi demokracie, nie sú postihované. Práve naopak, v poslednej dobe sú postihovaní za vyslovenie názoru slušní občania.

Klamstvá v politike a v médiách nie sú nijakým novodobým objavom. Boli aj v minulosti, ale nie v takom rozsahu ako dnes. Viacerí občania pokročili a už vedia odhaliť techniky mediálneho klamstva. Mnohí však podliehajú ilúzii, že čo je napísané a čo sa povie v rozhlase i televízii, to platí. Vo všeobecnosti však väčšina ľudí, po rokoch životných skúseností z bývalého režimu a už aj súčasnej doby, médiám neverí.

Účastníci mimoriadneho snemu opäť konštatovali, že mediálny priestor na Slovensku sa od novembra 1989 vyvíjal a stále vyvíja značne chaoticky. Médiá u nás a vo svete sú veľmi citlivou oblasťou, lebo sú významným politickým nástrojom v boji o moc v štáte.

Aj v tomto roku SAN rozhodla o udelení výročnej ceny a to významnej novinárskej osobnosti Júliusovi Handžárikovi. Čestné uznanie za obetavú prácu v organizácii Rada SAN odovzdala zakladajúcej členke SAN Daniele Tropovej.

Výročná cena SAN

Poznáme ho ako národne orientovaného publicistu a kritického glosátora súčasného spoločenského i politického diania s bohatými znalosťami slovenskej histórie. Napísal niekoľko zaujímavých kníh, ktoré sú súborom esejí a článkov na tému našej nedávnej minulosti, národnej identity, vlastenectva a slovensko-maďarských vzťahov. Slovenský žurnalista s nepodkupnou pamäťou a nekonformnými názormi, taký je Július Handžárik.

Julius Handžárik sa narodil 5. septembra 1930 v obci Rúbaň, ktorá sa nachádza na južnom Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci žilo národnostne zmiešané obyvateľstvo, a preto sa súbežne naučil dva jazyky – slovenčinu a maďarčinu. Po štúdiu a pracovnom pôsobení v Prahe sa vrátil na Slovensko.

V 60. rokoch spolupracoval s denníkom Smena. Nesúhlasil so vstupom vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa, a preto mu na začiatku normalizácie nebolo umožnené v novinárskej práci pokračovať. Stalo sa tak až po novembri 1989. Začal pracovať pre denník Republika. V jednom rozhovore sa vyjadril, že je rád ak ho niekto kritizuje, lebo kritika by mala byť hľadaním pravdy. Po novembri 89 reagoval na javy, ktoré sa na Slovensku objavili a naznačovali, že ani v demokracii sa nevyriešili staré spory ako aj problém rovnoprávnosti medzi občanmi a medzi národmi.

Vždy tvrdil a prízvukoval, aby sa nikdy nehlásali bludy, ale aby sa novinár držal faktov. Po novembri 1989 sa s veľkou vervou pustil do zameškanej novinárskej práce. Okrem denníka Republika písal aj pre reprezentačný časopis Európa Vince, ktorý založil šéfredaktor Dušan Tropp. Jeho príspevky patrili k tým nosným a určovali charakter periodika. Prispieval a vlastne prispieva ešte aj v súčasnej dobe, napriek vysokému veku, do Slovenských národných novín. Tak ako v minulosti, tak aj dnes, zastáva názor o potrebe dobrých vzťahov medzi národmi a to navzájom a tie vzťahy môžu byť dobré iba vtedy, ak budú na báze rovného s rovným. Inej možnosti na prežitie niet ani v Strednej Európe ani v Európskej únii, ani vo svete.

Počas doterajšieho plodného života napísal veľké množstvo článkov. Časť z nich počas normalizácie nikdy nebola publikovaná, pretože ako novinár síce písal, ale na jeho meno bolo uvalené embargo na takmer 20 rokov a jeho historické i odborné príspevky končili v košoch šéfredaktorov. Knihy, ktoré vyšli z pera Júliusa Handžárika a sú dostupné vo vydavateľstve Martinus: Pohľady zvnútra, Veľkomaďarské blúznenie – Demystifikácia dejín, Trianonská trauma, Maďarské podvody, Maďarské blúznenie, Optikou komentátora.

za SAN a účastníkov mimoriadneho snemu

Mgr. Art. Štefan Dlugolinský,
predseda