(ako) – Terénny zber dát v obciach s rómskou populáciou upozornil odborníkov na viaceré dôležité zistenia. Zozbierané údaje boli zdigitalizované a zaradené do Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja šiestich zmapovaných obcí. Zistili napríklad aj nárast budov a ciest, o ktorých obce nevedeli.
Napríklad, v obci Ostrovany je každá tretia obytná budova v nevyhovujúcom stave. Aj takéto zistenie vyplynulo z terénneho mapovania šiestich vybraných obcí s rómskou populáciou v Prešovskom kraji. Zber dát realizovali ešte v septembri minulého roku odborníci z Úradu Prešovského samosprávneho kraja (Ú PSK) a študenti Prešovskej univerzity v Prešove v rámci iniciatívy Catching up regions.
Pri terénnom mapovaní obcí Ostrovany, Varhaňovce, Dlhé Stráže, Varadka, Krivany a Čičava zistili odborní pracovníci napríklad nesúlad súpisných čísel domov s referenčným registrom. V niektorých obciach sa stretli s pomerne vysokým podielom domov bez fasád.
Strechy s eternitom
Zaujímavosťou je aj relatívne vysoký podiel striech s eternitom, ako stavebným materiálom s nepriaznivým vplyvom na zdravie. V obci Varhaňovce ide o viac ako 23 % všetkých budov v obci, čo je pre obyvateľov a vedenie obce varovný signál, aby v budúcnosti zvážili výmenu týchto striech a možnosti financovania napr. aj z európskych zdrojov.
Ďalším alarmujúcim zistením je, že v obci Ostrovany je približne každá tretia obytná budova v nevyhovujúcom stave, to znamená. že predstavuje budovu núdzového bývania. Odborníci tiež zistili, že kaštieľ v Krivanoch, ako významná historická stavba, nebol zaznačený v mapových podkladoch.
Budovy v osadách, o ktorých obce nevedeli
Okrem toho zaznamenali relatívne vysoký nesúlad medzi dátami Základnej bázy údajov geografického informačného systému (ZB GIS) a realitou v Čičave, Ostrovanoch a Varhaňovciach. V obci Varhaňovce v teréne zachytili o 39 % viac budov, ako boli v júni 2019 zaznamenané v ZB GIS, v Ostrovanoch o 28 % viac a v Čičave o 25 % viac. Jedným z dôvodov týchto odlišností môže byť napr. aj pomerne vysoké tempo rastu zástavby v obci, či nesúlad s katastrálnymi dátami.
Terénnemu zberu v šiestich obciach s rómskou populáciou predchádzal v júni 2020 workshop Roma Settlements Mapathon na Úrade PSK. Študenti Prešovskej univerzity a odborníci z prešovskej župy na ňom zaznačovali nezmapované územia podľa satelitných snímok. A to najmä budovy a cesty vo vybraných rómskych osadách, ktoré boli zaznamenané nesprávne alebo vôbec.
Digitálne mapy
Cieľom tejto aktivity bolo prostredníctvom metódy kvalifikovaného odhadu získať kvalitné a aktuálne dáta o domovej a bytovej štruktúre v obci, o kvalite obývaných budov, ako aj vytvoriť konzistentné digitálne mapy technickej infraštruktúry vybraných obcí.
Zozbierané údaje boli následne digitalizované, spracované do mapových výstupov a implementované do Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja daných obcí. Aktivita sa realizovala za pomoci Európskej komisie a Svetovej banky v rámci iniciatívy Catching up regions.
Podľa Atlasu rómskych komunít (ARK) z roku 2019 žije na území PSK približne 127-tisíc rómskych obyvateľov. Tematická mapa Marginalizované rómske komunity na geoportáli PSK www.geopresovregion.sk zobrazuje podiel a počet rómskeho obyvateľstva v obciach, ktoré sú súčasťou Atlasu rómskych komunít 2004, 2013 a 2019.
