Komisia pre územný plán, výstavbu a životné prostredie si od kompetentných úradníkov na radnici vyžiadala správu o počte uhynutých, vyrúbaných a vysadenýchdrevín. Závery sú alarmujúce. Na území mesta v roku 2019 uhynulo 135 stromov a mesto dalo na základe právoplatných rozhodnutí vyrúbať 104 kusov drevín.
Odborníci zdôvodnili, že úhyn 135 stromov najčastejšie spôsobil nedostatok vlahy v dôsledku klimatickej zmeny. Dreviny boli vystavené dlhodobému suchu a nedostatku živín v pôde. Prevažne ide o smreky obyčajné a smreky pichľavé. Prostredie v meste je pre nich neprirodzené.
Zdravie zelene ovplyvnila aj stavebná činnosť
Za najvýznamnejší negatívny faktor označili odborníci stavebnú činnosť v meste, ktorou sa devastuje a poškodzuje stav drevín a verejnej zelene. Ďalej sú to správcovské spoločnosti, ktoré poškodzujú koreňový systém drevín v dôsledku výkopových prác pri výmene vodovodných potrubí, plynovodov a elektrických prípojok.
Vyrúbali 104 kusov drevín
„Tieto dreviny boli pre ďalšie zotrvanie v priestore nebezpečné a ohrozovali zdravie aj majetok obyvateľov mesta. Najčastejším dôvodom bol zlý zdravotný stav, hnilobné procesy na báze kmeňa, drevokazné huby a hmyz, alebo boli dreviny nebezpečne naklonené, alebo mali tlakové vetvenie a hrozil ich rozpad,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Na výrub dal súhlas orgán ochrany prírody a krajiny.
Vysadili stromy, kry a popínavky
Počas roku 2019 bolo na území mesta vysadených v rámci náhradnej výsadby 303 kusov drevín. Vlani ešte urobili výsadbu podľa projektovej dokumentácie z roku 2018 (Obnova zelene a výsadba stromoradí v Prešove). V rámci tohto projektu dali vysadiť 171 kusov stromov, 1 590 kríkov a 42 kusov popínaviek, ale aj dosadbu 17 stromov za uhynuté dreviny a 13 stromov bez projektovej dokumentácie. Z nich je už 6 zničených odpílením a 3 kroviny ukradol neznámy zlodej. Jeden strom a tri kroviny dodávateľ dosadí v tomto roku, lebo k vandalizmu a krádeži došlo ešte skôr, ako mesto stihlo prebrať výsadbu.
Nevyužili dostupné peniaze
Pripomíname, že hlavný kontrolór Martin Brilla vlani zastupiteľstvo aj vedenie mesta upozornil, že účelovo viazané zdroje z roku 2018, čo bolo vyše milióna eur, mesto využilo na výsadbu novej zelene len na 6,51 %. To bol stav k 31. júlu 2019. Dôvodová správa neuvádza, koľko zdrojov využili do konca roka 2019, ale je veľmi pravdepodobné, že peňazí ostalo dosť. Bude nás preto zaujímať, ako sa využijú v tomto roku.
Anna Košuthová
Foto: AKO
1 fotka: Sekčov – najviac chorých stromov je medzismrekmi.
2 fotka: Nové stromy nie vždy prežijú.
AKO TO VIDÍ
PREČO JE V PREŠOVE TOĽKO CHORÝCH STROMOV?
V meste rastie mnoho okrasných a parkových drevín mimo ich prirodzeného prostredia. Často sú vystavené stresovým faktorom ako sú emisie, veterné smršte, zmeny vodného režimu zhutňovanie pôdy, neodborné rezy, kosenie a podobne. Výsledkom je často zlý zdravotný stav stromov, čo si žiada vysoké náklady na ošetrovanie stromov, prípadne na nápravu škôd.
Verejnosť verí, že výsadbu zelene majú v rukách odborníci, ale často aj laickým pozorovaním vidia, že niečo nie je v poriadku. Napríklad, keď vidia do akej plytkej jamy sa sadia mladé stromy (v mestskom parku na Sekčove) a potom ich nikto ani nezavlažuje. O pár mesiacov sú z nich „sušienky“. V iných prípadoch (na Moyzesovej ulici) sa sadia stromy v tesnej blízkosti starých jedincov. Laik predpokladá, že nemôže prežiť ani ten starý, ani nový strom.
Na zdravý vývoj drevín a ich dlhodobú životaschopnosť je potrebné vytvorenie dostatočného priestoru na rast koreňov. Veľkosť koreňového priestoru však závisí od druhu drevín. Stromy s veľkým objemom koruny vyžadujú väčšinou väčšie koreňové priestory než dreviny málo korunné. Uvádza sa, že 12 m³ je dostatočne veľkým koreňovým priestorom na počiatočný vývoj stromu (Lösken, 2010). Spôsoby ako zabezpečiť rozrastanie koreňového systému sú:
• využívanie štrukturálnych substrátov (Urban, 2012). Tieto substráty sú zložené zo zmesi štrku, pôdy a prímesí polymér gélu. Takýto substrát aj pri 95 % zhutnení umožňuje prerastanie koreňov;
• vhodné zloženie konštrukčných vrstiev nadväzujúcich na koreňový priestor, ktoré poskytujú vhodné podmienky na rast koreňov;
• ďalšou možnosťou je vytvorenie koreňových ciest. Ide o lacnú technológiu, ktorá umožní nasmerovanie koreňov z obmedzeného priestoru do voľného priestoru.
Pri výsadbe stromu je prvým krokom výkop tzv. výsadbovej jamy, do ktorej bude nový strom vysadený. Všeobecne platí, že čím je pestovateľská jama väčšia, tým väčší je aj jej vplyv na neskorší rast a vývoj nového jedinca. Primárnym cieľom prípravy stanovišťa na výsadbu je zabezpečenie určitého objemu pripravenej zeminy, ktorá podporí rýchly počiatočný rast koreňov a nebráni ani neobmedzuje prerastaniu koreňov mimo priestoru výsadbovej jamy. V ideálnom prípade by sme toho mali dosiahnuť pri minimálnych nákladoch. Pre zabránenie poklesu stromu musí koreňový bal niesť nenarušená pôda. Väčšina koreňov mladých stromov rastie vo vrchnej 40 cm hrubej vrstve pôdy, a preto je dôležité sa zamerať práve na ňu.
Na mnohých mestských stanovištiach s utuženými pôdami so zlou priepustnosťou a prevzdušnením bude rast koreňov v spodnej polovici balu (v hĺbke väčšej ako 30-40 cm) obmedzený na minimum (Watson, 2002).
Hĺbka výsadbovej jamy by mala byť približne rovnaká, ako je výška koreňového balu, čím zabránime neskoršiemu nežiaducemu zosadaniu, a tým „utopeniu“ vysádzaného jedinca. To má za následok nedostatok kyslíka pre korene a „utopený“ koreňový kŕčok môže byť napádaný hubovými chorobami. Ďalej Wágner upozorňuje na výskum americkej lesníckej spoločnosti (USDA Forest Service), ktorá zistila, že pestovateľská jama, ktorá je väčšia len o 25 % oproti koreňovému balu, umožní koreňovému systému dreviny dosiahnuť len 10 % svojej pôvodnej veľkosti do chvíle, než zakorení do okolitej pôdy, ktorá rast výrazne spomalí. Pri výsadbovej jame, ktorá je 3x väčšia ako koreňový bal vysádzaného jedinca, dôjde k rýchlemu rastu koreňového systému až do 25 % jeho pôvodnej veľkosti. Je totiž dokázané, že rast a vývoj koreňového systému je pomalší a kvalitatívne chudobnejší v okolitej pôde, mimo výsadbovej jamy.
Všetky tieto múdrosti a zásady sme vyčítali v Metodickej príručke k podpore biodiverzity prvkami zelenej infraštruktúry, ktorú vydalo rezortné ministerstvo. Ostáva nám len veriť, že ju poznajú aj zodpovední úradníci a zmluvná spoločnosť, ktorej zadávajú objednávky na výsadbu zelene.
Anna Košuthová
Foto: PT
Popis k foto: Výsadba na Moyzesovej ulici.
